ChameauLeon

Zajtra mám skúšku a to dosť hnusnú. Z latiny. A som dosť zúfala. V mojej bezvýchodnej situácii som si samozrejme zase kreslila. A nakreslila mačku na konci tunela. Že sa tam predsa len skrýva nejaká nádej, chlpatá guľôčka, ktorá ma potrebuje. A tak som sa kochala pohľadom na moje novovytvorené dielo a bolo mi lepšie. Až kým šiel okolo môj priateľ, ktorý nahlas čítal: "Na konci tunelu je mačka. Na konci mačky....čo je na konci mačky...? na konci mačky je predsa tunel." A nemohla som nesúhlasiť, pretože to je pravda. Tak som rýchlo dokončila diptych s tou veľkou zenovou pravdou.

...a ja by som konečne mala dokončiť seminárku o baladách. Alebo sekať latinu. Ale mne namiesto toho šibe. Tak som vzala tri obrázky a dala ich dokopy. To telo je moje. A tá hlava nie, to by bola príliš veľká idealizácia. Ani také dlhé vlasy nemám. Ani ten odtieň pleti nie je to pravé orechové. Ale to ste možno zistili. Pomohlo by mi kafe?

Brat sa mi ženil v sobotu. A ja som v pondelok vymyslela darček. A dva pokusy mi nevyšli. A tretí som začala bez tabletu v utorok večer. A v stredu večer dokončila. A deň pred odchodom vytlačila. Na veľkú A2 namiesto plánovanej decentnej A4. Vo vetešníctvach asi nebudú mať taký veľký rám. Dúfam, že mladomanželia si to zarámované niekam naozaj zavesia. Ja by som si :)

Svatba to bola pekná, nevesta okúzľujúca, ženích šarmantnosť v žakete sama. Ako vymaľovaní.

Nie, mám slovenskú klávesnicu aj s "ô", ale toto nie je kôň. To je koň. Alebo ste už videli regulérneho koňa s pančuchami?

Skúšala som si v Illustratore novú techniku. Väčšinou len beriem farebné plochy a nejak ich na seba naskladám, tak som si povedala, že je na čase využiť aj tu takú divnú ikonku so štetcom a pohrať sa s prítlakom. Ale potom to zase len bola jednoliata plocha s nejakými čiarami, tak som si znovu povedala, že je na čase vymyslieť nejaké tieňovanie a využila som tú divnú ikonku, kde bol štvorec a prepla som ho na elipsu. A začala kresliť. A vystrihovať. A je z toho koň.

Potom tam ale bol hotový koň a vyzeral akosi clivo. Tak som si zase povedala, že mu treba vymyslieť príbeh a prostredie. Nejakú lúčku? Kvetinky? Nejakého jazdca? To by bolo na mňa príliš romantické. A spomenula som si na Čierneho jazdca z Pythónovského Svätého grálu. Predstavte si, aké je ťažké udržať sa na koni bez rúk a bez nôh. Navyše na takom, ktorý bezstarostne a búrlivo cvála po morských vlnách. To aby sa človek utopil. A naozaj.

Tento obrázok je vo formáte png. Vyskúšajte si ho dať na nejaké farebné pozadie. Sú tam trippy efekty zdarma. 

Nedeľa je a prvotný zápal do niečoho nového a písania blogu trochu opadol (ak ste si všimli). Ale stále sa budem snažiť prispievať pravidelne, len tie rozpätia budú väčšie. Dvakrát do týždňa je optimum, neže? Ak by sa vám to zdalo dlho, tam vpravo na boku mám odkazy na iné blogy - a vcelku veselé. Blogy ľudí, čo mám rada. A čo sú možno aj kreatívnejší ako ja :)

V predposlednom príspevku som písala čosi o levoch. Tak ešte jeden. Môj najobľúbenejší. Trochu transvestita. S tapetou :)

Včera vznikla na náhly popud mysle a za asi 10 minút táto hrôzostrašná zubatá kačka. Ako návrh na tričko pre kamarátku. A potom som si povedala - čert s tým! Nechcete ešte niekto tričko? Je to taká debilina, že to zase objednám cez http://www.itriko.cz, kde rozšírili ponuku tričiek aj na také s farebnými rukávmi alebo na tielka, takže ak má niekto záujem, napíšte do komentov aj s mailom aj s preferenciami do konca týždňa napríklad. A bude.

Keď si skúšam nové kresliarske techniky, postupy a štýly, takmer vždy ako prvého nakreslím leva (dokonca skôr ako vlka). Zvyčajne totiž chcem nakresliť aj ďalších 5 mojich osobností v jednom štýle, ale ten mením tak často, že sa k ostatným ani nedostanem. Dnešná levia nádielka. Môžete si vytlačiť, vystrihnúť a zlepiť :)

Keď sa ma ľudia pýtajú, čo mám proti delfínom, už vidím, čo sa budú pýtať po tomto. Nie, víly neznášam. Víly mám rada. Ale keď ony sú také krehké, chorľavé, bez života. Ale padať vedia pôvabne. 

Tak dnes preč od vlkov k iným zvieratkám! Asi pred dvoma mesiacmi som vzhliadla v Bratislave náhodou zaujímavú výstavu samizdatov homosexuálnych, recesistických, skrátka takých iných časopisov (niekde tuto: http://www.13m3.sk). Boli tam pekné kúsky, ale neodolala som dôkladnému prečítaniu časopisu I Hate Dolphins. Začala som sa trošku "pídit" a objavila som konečne združenie, ktoré mi môže byť blízke. A na znak úcty a vzájomného porozumenia vznikol nasledujúci obrázok.

Členovia ligy reagovali veľmi vrúcne a získala som si medzi nimi vysoký rešpekt. V prípade ohrozenia delfínmi mi stačí zavolať a nabehne komando. Fakt.

Minulú nedeľu som objednala, v pondelok zaplatila, v piatok mi došiel mail, že je balík na ceste, dnes ráno ma čakala extra veľká obálka v poštovni. Mám reprezentatívne tričko. Vďaka www.itriko.cz