Včera vznikla na náhly popud mysle a za asi 10 minút táto hrôzostrašná zubatá kačka. Ako návrh na tričko pre kamarátku. A potom som si povedala - čert s tým! Nechcete ešte niekto tričko? Je to taká debilina, že to zase objednám cez http://www.itriko.cz, kde rozšírili ponuku tričiek aj na také s farebnými rukávmi alebo na tielka, takže ak má niekto záujem, napíšte do komentov aj s mailom aj s preferenciami do konca týždňa napríklad. A bude.
Keď si skúšam nové kresliarske techniky, postupy a štýly, takmer vždy ako prvého nakreslím leva (dokonca skôr ako vlka). Zvyčajne totiž chcem nakresliť aj ďalších 5 mojich osobností v jednom štýle, ale ten mením tak často, že sa k ostatným ani nedostanem. Dnešná levia nádielka. Môžete si vytlačiť, vystrihnúť a zlepiť :)
Keď sa ma ľudia pýtajú, čo mám proti delfínom, už vidím, čo sa budú pýtať po tomto. Nie, víly neznášam. Víly mám rada. Ale keď ony sú také krehké, chorľavé, bez života. Ale padať vedia pôvabne.
Tak dnes preč od vlkov k iným zvieratkám! Asi pred dvoma mesiacmi som vzhliadla v Bratislave náhodou zaujímavú výstavu samizdatov homosexuálnych, recesistických, skrátka takých iných časopisov (niekde tuto: http://www.13m3.sk). Boli tam pekné kúsky, ale neodolala som dôkladnému prečítaniu časopisu I Hate Dolphins. Začala som sa trošku "pídit" a objavila som konečne združenie, ktoré mi môže byť blízke. A na znak úcty a vzájomného porozumenia vznikol nasledujúci obrázok.
Členovia ligy reagovali veľmi vrúcne a získala som si medzi nimi vysoký rešpekt. V prípade ohrozenia delfínmi mi stačí zavolať a nabehne komando. Fakt.
Minulú nedeľu som objednala, v pondelok zaplatila, v piatok mi došiel mail, že je balík na ceste, dnes ráno ma čakala extra veľká obálka v poštovni. Mám reprezentatívne tričko. Vďaka www.itriko.cz
Tak dnes vám ponúkam ešte jedného vlka, tentokrát stepného (a dám vám s nimi na chvíľu pokoj, pretože zatiaľ už žiadneho v zálohe nemám). Inšpiráciou mi bola nežno-dravá básnička Hermanna Hesseho z románu Stepný vlk, ktorú som čítala kedysi na gymnáziu a odkedy mám rada postarších cynikov, z ktorých sa dá robiť náramná sranda :) Nedávno mi básnička bola pripomenutá, tak som sa chopila tabletového pera a bolo.
Tu je kresba:
A tu básnička v českom preklade:
Jsem stepní vlk a stepí pobíhám,
zasypán sněhem leží svět,
z břízy odlétá havran a jsem sám,
zajíčka, srnky nikde nevidět.
A srnky já mám tolik rád,
kdybych jen dostal jednu!
Vezmu ji do rukou, k tlamě ji zvednu,
to je to nejhezčí na světě snad.
Jak bych si ze srdce dopřál té spanilosti,
hluboko hryzal v tom něžném těle,
její rudé krve se napil do sytosti
a pak celou noc vyl osaměle.
I zajíček by pro mě dost už bylo,
tak sladce chutná to teplé maso v nočním lese –
ach, copak už mě všecko opustilo,
co do života trochu radosti nese?
Pořádně vidím už stěží
i ohon šediví mi,
dávno má žena v hrobě leží.
A tak se toulám se sny svými,
o srnkách, zajících si nechám zdát,
zimní nocí slyším vítr vát,
ani sníh mou palčivou žízeň neukojí,
ďáblu vstříc nesu ubohou duši svoji.
Úpravou obrázku a ťažkým bojom s editorom na last.fm sa mi podarilo vytvoriť nekrvavý skin, ktorý môžete hádam využiť aj vy (neviem, skúste hľadať heslo "illusteppenwolf", ak tam máte účet), vyzerá to takto:
Niežeby ma vlci nejak zvlášť fascinovali, to nie. Len sa častejšie ako iné zvery objavujú v mojich predstavách. Snažím sa im napraviť reputáciu krvilačných šeliem a viac dať do popredia ich cit pre rodinu :)
Pôvodne som tohto vlka robila ako menu na moje (ach-tak-dlho) pripravované stránky, dokonca som ho naučila ručičkou ukazovať na záložku, na ktorej je kurzor (za veľkého frfľania samozrejme), ale zrejme ho nakoniec nepoužijem (nehovorte mu to).
Neskôr som presne tento charakter zrealizovala aj do 3D podoby a nielen to - rozhýbala som ho do ležérnych tanečných kreácii.
Video si môžete pozrieť tuto: http://www.youtube.com/watch?v=UUgR6xrkdug
Kompresiou sa to síce trochu sprasilo - ťažko synchronizovaný zvuk s obrazom sa rozhodil, minimálne dva slajdy sa niekam vyparili (finálne efektné "The End!"), plná 60 MB verzia je však k dispozícii u mňa na disku :)
Chameau Leon, celým menom Leon Chameau di Feela Veela Oldman Poppy von Wolf, je schizofrenik (aj panteista okrem toho). Prejavilo sa to už v mladšom veku, keď jej nálady presviedčali tu jedného o tom, aká je hanblivá, tu druhého, ako baví všetkých naokolo. Puberta bola ťažká a Leon sa skrývala za (vtedy-ešte-nie-emo) ofinou, aby jej nikto nevidel do tváre. Mnohí si mysleli, že sa skrýva, aby nevideli, čo si myslí. Ono to bolo zložitejšie. Bol to problém identity. Jej tvár totiž neustále menila tvary a vyzeralo to hrozivo. Nevedela to ovládať. Neskôr toto obdobie prešlo a Leon sa naučila udržať si jednu tvár a meniť len kostýmy. Sama si ich... šije.
Jej defaultný stav môžete vidieť na nasledujúcom obrázku:
Už neviem, ktorá z mojich šiestich osobností mala prianie založiť si blog, nadosobné želanie bolo mať vlastné stránky, ale tie sú stále WIP. Blogísek je jednoduchší. Tri kliky a mám pozadie. Úžasné. Technika tuto síce trochu zlyháva, ale nemôžem sa sťažovať, stále mi to ušetrilo asi tak polroka práce.
Načo blogísek? Potrebovala som miesto, kam môžem súhrnne hodiť moje doteraz vytvorené veci + získať inšpiráciu k tvorbe nových (ono dosť motivuje, keď sa mám komu pochváliť). Kde môžem dostať reakcie a kritiky od ľudí, ktorých nepoznám. Taký sklad. Zameraný len na jednu vec (a ďalší blog bude o hudbe! a ďalší o cudzej tvorbe! a ďalší bude môj denníček! uíí!).
Ta tak.
